Má ho každý živý tvor a vôbec nie náhodou. Stres našich predkov pochádzal prevažne z motivácie prežiť a z bazálnych potrieb, ako zabezpečiť si potravu a ochrániť svoj kmeň. Práve to bolo a stále je jeho odvekou a nenahraditeľnou úlohou. Ako na všetko, tak aj na stres sa vzťahuje stará známa pravda…
Všetkého veľa škodí – aj veľa stresu
Odvtedy doba rapídne pokročila a dnes disponujeme vymoženosťami, o ktorých by sa našim predkom nemohlo ani len snívať. Skončili by možno upálení na hranici alebo minimálne v klietke hanby za šírenie konšpiračných teórií. V našich končinách sa už dávno nemusíme báť o holý život. Keď sme hladní, nemusíme sa krčiť v kríku s kopijou, ale stačí otvoriť chladničku alebo potiahnuť prstom po obrazovke smartfónu. Žijeme v tak bezpečnom svete, že sa bojíme už iba samých seba.
Stvorili sme Homo stressus
S dobou sa zmenili aj nároky na ľudský druh a spolu s nimi aj prejavy stresu. Pod tlakom sa ocitáme už v ranom veku. Rodičia tlačia na naše výsledky v škole, od detstva máme sadu krúžkov, otec s nami hovorí anglicky, mama francúzsky. S vekom a s pribúdajúcimi povinnosťami sa tento tlak iba stupňuje. Musíme spĺňať pracovné ciele, spoločenské očakávania a povinnosti nielen v osobnom, ale aj v rodinnom živote. Na odpočinok a relax si, žiaľ, oproti času strávenému výkonom, rezervujeme minimálny priestor. Na zamyslenie potom ostáva, čo by taký Homo erectus dal za thajskú masáž a čo by moderný človek dal za vzpriamenú chrbticu a mäso nenapichané antibiotikami? Veľa! Veľmi veľa.
Smart ako kýbeľ gitu
Úprimne! Ako vyzerá náš bežný deň od momentu, keď otvoríme oči? Koľko času z dňa vidíme deň aj v 3D realite a koľko v jeho imaginárnej verzii cez obrazovky smartfónov? Po práci utekáme na ďalšie stanovište našich denných „taskov“. Cvičiť, behať, plávať, na drink, do divadla, alebo do kina. Naším revírom je mesto, naše tempo je vražedné a našimi súpermi sú dokonalé telá influencerov, pretiahnuté coolovými filtrami. Je toto celé smart?
Čo je to stres?
Obranná reakcia tela proti narušeniu rovnováhy. Táto rovnováha sa v našom organizme volá homeostáza. Definuje sa ako stav dynamickej funkčnej rovnováhy a zároveň sa považuje za základný predpoklad pre adaptáciu na vonkajšie prostredie. Anglické slovo stress pôvodne pochádza z francúzskeho archaizmu estrecier, ktorý v preklade znamená prinútiť sa alebo použiť násilie. Tento výraz bol priamo odvodený z latinského strictus, čo v preklade znamená uťahovať, stláčať. Stres je teda stav, v ktorom sme vystavení vonkajším silám a tlakom.
Aké druhy stresu poznáme?
Veľa ľudí stres skrýva a považuje ho za prejav slabosti – možno je to tým, že sa s ním spájajú prevažne negatívne konotácie. Stres je zlý! Treba sa mu vyhýbať a treba sa ho ideálne čo najskôr zbaviť. Poznáme dlhodobý a krátkodobý stres, ale vedeli ste, že stres môže byť aj osožný?
Na opustený ostrov si so sebou pribaľte stres
Dobrý stres sa označuje aj ako pozitívny stres alebo eustress. Spája s prežívaním alebo očakávaním pozitívnej udalosti. Stimuluje nás k lepšiemu výkonu, podporuje v nás kreativitu a pomáha nám dosiahnuť vytúžené ciele. Negatívny stres je označovaný ako distress a prežívame ho pri nepriaznivých situáciách.
Vymeňte rannú šálku kávy za štamperlík eustresu
Pri strese ide o reakciu organizmu na vonkajšie podnety. Pri stresovej situácii v našom tele prebehnú chemické procesy – mobilizujú sa energetické zdroje, dochádza k aktivácii mozgových štruktúr, telo produkuje hormóny, zrýchli sa tep a srdcová frekvencia. Pri krátkodobom strese sa jedná o dočasné napätie. Telo produkuje hormón – adrenalín, ktorý dokáže organizmus vyburcovať k lepším výsledkom.
Takýchto situácií sme zažili nespočetne pri skúškach, pohovoroch, športových udalostiach, na prvom rande, ale aj pri obyčajnom meškaní do práce. Keď stresová situácia pominie, telo sa vráti do svojho normálneho režimu. Yerkes-Dodsonovo pravidlo hovorí, že stres pri relatívne jednoduchých úlohách zlepšuje výkon. Naopak so stúpajúcim stresom náš výkon začne upadať.
Čo sa deje, keď sme v strese?
Srdce pracuje intenzívnejšie a prečerpáva viac krvi, ako keď sme v pokojovom režime. Ak takáto záťaž trvá pridlho, ľahko dochádza k zvýšeniu rizika srdcovo-cievnych ochorení. Ak v našom organizme stres pôsobí dlhodobo a jeho nahromadená energia sa nespotrebuje, podieľa sa na rozvoji civilizačných chorôb.
Koľko stresu je tak akurát?
Za stresové situácie sa však považuje aj športový výkon alebo dokonca aj vykonávanie sexuálnej aktivity. To všetko totiž naše telo vyhadzuje zo stavu rovnováhy. Po vypätí a stresovej situácii si telo potrebuje patrične oddýchnuť. Problém však nastáva, keď sa taká stresová situácia opakuje príliš často a na oddych čas neostáva.
Smrť chodí po horách, dlhodobý stres po ľuďoch
Dlhodobý, alebo chronický stres charakterizuje zrýchlený srdcový rytmus a dýchanie, napätý svalový tonus, obavy, časté negatívne myšlienky, zvýšené potenie a nepríjemné pocity. Telo vyplavuje hormón – kortizol, ktorému sa aj hovorí stresový hormón. Podnetom na jeho vyplavenie je psychická trauma, emočný stres, nedostatok spánku či nadmerná záťaž organizmu. Je síce dobrým sluhom, ale zlým pánom. Ako dobrý sluha nám vo vypätej situácii poskytuje energiu. Kým pri krátkodobom strese telo túto energiu spotrebuje, pri dlhodobom tzv. chronickom strese sa jej tvorí priveľa a telo ju nestíha alebo nemá ako spáliť.
Stresory – neviditeľné príšery alebo dobrí škriatkovia?
Sú to vonkajšie alebo vnútorné podnety, ktoré v nás stres vyvolávajú. Najčastejšie stresory moderného človeka sú psychosociálnej povahy. Môžu nimi byť napríklad radostná či smutná správa, ale aj dlhodobo pôsobiace záťaže, neraz až existenčného významu. Časté sú aj stresory vyvolané bežnými podmienkami nášho každodenného života ako napríklad rýchle životné tempo spojené s neustálym časovým napätím.
Čo spôsobuje stres?
Objavuje sa, keď pociťujeme nebezpečenstvo, záťaž alebo keď čelíme náročným situáciám. Môže ho vyvolať nadmerná záťaž, ale príčinou môže byť aj úplný nedostatok podnetov, akými sú napríklad citová deprivácia alebo monotónnosť. K najintenzívnejším stresorom našej doby radíme ťažkú chorobu, úraz, rodinné alebo osobné problémy, rozchod alebo rozvod, ťažkosti v práci, strata zamestnania alebo nezamestnanosť, finančné problémy, choroba alebo smrť niekoho blízkeho.
Ako sa zbaviť stresu?
Dôležité je poznať svoje telo a vedieť, koľko stresu nám ešte slúži a koľko nás už zotročuje. Odpoveď na otázku: „Ako nemať stres?“, žiaľ, neexistuje. Každý z nás je iný a má aj inú hranicu a schopnosť sa so stresom vyrovnať. Niekto stres vyhľadáva a niekto sa mu úzkostlivo vyhýba. Ani jeden prístup nie je odpoveďou. Stres je prirodzenou súčasťou našej fyzickej výbavy a my sa iba potrebujeme naučiť, ako ho dostať na svoju stranu.
Ak vás táto téma zaujala a zaujíma vás, ako so stresom zaobchádzať tak, aby vám neprerástol cez hlavu, pozrite si ponuku našich kurzov. S obdobnou tematikou sa zaoberáme v kurzoch Ako myslieť pozitívne, Ako na vyhorenie, Ako začať meditovať, alebo si ako účinnú antistresovú prevenciu zvoľte kurz Jogy, Pilatesu, alebo online kurz Zdravý chrbát pod vedením skúsených lektorov.